KONFLIKT V KARABACHU JE HROZBOU PRE ZVRCHOVANOSŤ ARMÉNSKA A CELÝ REGIÓN, ŤAŽIŤ Z NEHO BUDÚ USA – TVRDÍ SÝRKO-ARMÉNSKA POSLANKYŇA

23
Dr.Nora Arissian, zdroj: facebook Nora Arissian

Sýrsko-arménska členka parlamentu Dr. Nora Arissian tvrdí, že agresia Azerbajdžanu voči Náhornému Karabachu je nebezpečná, pretože bola vopred pripravená a je podporovaná priamo Tureckom v zjavnom rozpore s medzinárodným právom.

„Táto agresia spôsobí nestabilitu na hraniciach štátov Dohody o kolektívnej bezpečnosti (CSTO) a predstavuje hrozbu pre obyvateľov tohto regiónu,“ uviedla poslankyňa v rozhovore pre Sýria Times.

„Nepochybne môže rozšírenie konfliktu ohroziť bezpečnosť a zvrchovanosť Arménska a okolitých krajín … Pretrvávajúci konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorná Karabch je od roku 2016 kategorizovaný ako zúrivý a jedná sa o obnovenú agresiu voči arménskemu ľudu,“ tvrdí Dr. Arissian s odkazom na skutočnosť, že predchádzajúce konflikty z minulého leta prebehli bez povšimnutia a medzinárodné spoločenstvo ich odignorovalo.

Pokiaľ ide o načasovanie konfliktu, poslankyňa jasne uviedla, že za súčasným konfliktom je tlak verejnosti v Azerbajdžane, otáľanie pri implementácii výsledkov Minskej skupiny OBSE a americké prezidentské voľby.

„Domnievam sa, že súčasný konflikt povedie k zapojeniu Ruska a bude slúžiť záujmom USA. Jediný, kto môže mať prínos z konfliktu blízko ruských a iránskych hraníc sú USA, a to z dôvodu dôležitosti spornej oblasti z ekonomického a geopolitické hľadiska pre Rusko, Irán a Turecko,“ uviedla doktorka Arissian.

Ďalej uviedla, že “je zrejmé, že Arménsko sa nesnažilo o vojnu, čo potvrdil aj arménsky minister zahraničia. Arménsko odmietlo vojnové riešenie konfliktu o Karabach. Na druhej strane turecký prezident nedávno vyhlásil, že jeho krajina plne podporuje Azerbajdžan, čo sa reálne prejavilo spravodajskou a vojenskou podporou, ako aj prepravou žoldnierov zo Sýrie do Azerbajdžanu.“

Zdôraznila tiež, že Izrael je spojencom Azerbajdžanu v niekoľkých oblastiach, najmä v zbrojení.

Poslankyňa ozrejmila, že Arménsko je v oblasti obrany závislé od Ruska a niekoľkých ďalších krajín.

„Mierovým politickým riešením konfliktu o Karabach sa zaoberala Minská skupina, ktorú tvoria Rusko, Francúzsko a USA a ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri kontrole eskalácie konfliktov,“ poznačila.

Pokiaľ ide o históriu konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom o oblasť Náhorného Karabachu, Dr. Arissian objasnila, že politický konflikt medzi Karabachom a Azerbajdžanom sa datuje od roku 1918, keď po rozpade Ruskej ríše vznikla krajina s názvom Azerbajdžan.

“Konflikt sa obnovil v roku 1988 a postupne sa stupňoval a zmenil sa na ozbrojený konflikt, keď Azerbajdžan odmietol mierovú a občiansku požiadavku na pripojenie Karabachu k sovietskym Arménsku. Stalo sa tak počas rozpadu Sovietskeho zväzu, keď na juhu Kaukazu začali vznikať nezávislé štáty.“

„V roku 1988 predložil autonómny región Náhorný Karabach petíciu ústrednej vláde v Moskve za pripojenie regiónu k sovietskemu Arménsku s odôvodnením, že tento región je nezávislým subjektom v sovietskom Azerbajdžane, ale z historického hľadiska ide o arménsku zem.“

Poslankyňa zdôraznila, že jazyk vojny a nenávisti, ktorý si Azerbajdžan a Turecko osvojujú dlhé desaťročia, stále stupňujú napätie v regióne. „Musíme si uvedomiť, že arménsky ľud čelí nielen Azerbajdžanu, ale aj Turecku, ktoré má expanzívne ambície aj na Kaukaze a na Blízkom Východe.“

Poukázala na to, že Sýria požaduje mierové riešenie konfliktu a odsudzuje útok proti arménskemu obyvateľstvu. „Sýria žiada mierové riešenie v súlade s rezolúciami OSN.“

“Svet si musí uvedomiť, že historické priateľské vzťahy medzi Sýriou a Arménskom budú naďalej pokračovať a že sa prehĺbili postojom Arménska k vojne proti Sýrii, ktorá trpí tureckým terorizmom. Sýrsky a arménsky národ dáva svetu lekciu vo vytrvalosti a schopnosti čeliť všetkým formám terorizmu a panturkizmu, “uzavrela doktorka Arissian.

ZDROJSyria Times
ROZHĽADY
Globálnym civilizačným procesom, predovšetkým geopolitike, ekonomickej nerovnosti, vojenským intervenciám a dopadom západnej mocenskej hemisféry na zvyšok sveta sa venujem posledných 15 rokov. V rámci kapacít príležitostne prekladám články a videá, s dôrazom na historický kontext a kultúrno-spoločenské i environmentálne súvislosti. Som otec, dobrodruh, kultúrny antropológ, ktorý miluje svoju domovinu, ctí históriu, tradície a prírodnú krajinu, ktoré pomáha chrániť a zachovávať, odmietajúci politické či náboženské ideológie. Nadovšetko si ctím humanitu, mier, spravodlivosť a pravdu a tieto kvality sa snažím žiť a aj vnášať do sveta, ktorý spoluvytváram.