Národy sú postavené na mýtoch a klamstvách – zmiešaných, samozrejme, s kúskami pravdy. Spojené štáty nie sú iné, ale mýty a lži nášho národa sú extravagantnejšie ako u väčšiny ostatných: Amerika, ako sa nám tvrdí, je „výnimočný“ alebo „nepostrádateľný“ národ, najväčšia demokracia na svete, žiariace mesto na kopci.
Tieto presvedčenia sú klamné, niekedy až extrémne. Zatiaľ čo americký experiment s demokraciou je historicky dôležitý, Spojené štáty boli po väčšinu svojej existencie otvorene rasistickým národom, ktorého demokracia bola definovaná vylúčením: v prvom rade vylúčením černochov a žien, ale aj vylúčením pôvodných Američanov, mnohých nebielych skupín imigrantov a chudobných ľudí vo všeobecnosti.
Hoci USA tvrdia, že sú výnimočným národom a najväčšou demokraciou na svete, neustále podporujú autoritárske a antidemokratické režimy na celom svete, kedykoľvek sa to považovalo za službu „národnému záujmu“.
Politológovia a iní vedci ukázali, že USA sú v súčasnosti organizované skôr ako plutokracia, v ktorej volení predstavitelia reagujú na záujmy a požiadavky veľkých korporácií a najbohatších Američanov, pričom bežne ignorujú demokratickú vôľu väčšiny.
Takzvané demokratické inštitúcie, najmä Senát USA a Kolégium voličov, udeľujú neprimerané politické zastúpenie (a tým aj neprimeranú moc a vplyv) prevažne bielym a prevažne vidieckym “červeným štátom” v porovnaní s oveľa ľudnatejšími a rôznorodejšími “modrými štátmi”. Kalifornia má v Kongrese 55 členov, ktorí zastupujú takmer 40 miliónov ľudí, Wyoming má troch členov, ktorí zastupujú menej ako 600 000 ľudí.
Najvyšší súd USA a súdny systém ako celok tiež nereprezentujú súčasnú demografiu, hodnoty a presvedčenie krajiny a čoraz viac ich poháňa stranícke rozdelenie. Namiesto toho, aby bol dnešný Najvyšší súd hlasom pre tých, ktorí ten hlas nemajú a sú bezmocní, v najlepšom duchu Ústavy a Listiny práv, je dnešný Najvyšší súd do značnej miery agentom pravicového autoritárstva.
Správa tiež varuje, že USA “sa prepadlo pod svojich tradičných rovesníkov v kľúčových demokratických ukazovateľoch vrátane exekutívnych volieb, oslobodenia od nevhodného politického vplyvu a rovnakého zaobchádzania s menšinovými skupinami.” Podľa rebríčka demokratického zdravia a slobôd organizácie Freedom House sa americké hodnotenie za posledné desaťročie znížilo o 10 bodov na 83 bodov zo 100 možných. Toto skóre radí USA zhruba na 62. miesto na svete, pod všetky významné západoeurópske štáty (a mnoho ďalších), na úroveň štátov ako Panama, Rumunsko a Južná Kórea. Pokiaľ ide o konkrétnu mieru „politických práv“, Freedom House teraz zaraďuje USA nižšie ako problémové krajiny, akými sú Poľsko, Bulharsko či Južná Afrika, a iba jednu priečku nad Brazíliu.
*Slovenská republika sa nachádza ďaleko pred Spojeným štátmi a v tesnom závese za Českou republikou má celkové skóre 90, čo sa týka politických práv 37 bodov (zo 40), a 53 bodov (zo 60) za občiansku slobodu.
*poznámka prekladateľa
Zdroj prekladu:
