Puč proti legitímnej vláde Ukrajiny v roku 2014 podporovaný Spojenými štátmi musí byť východiskovým bodom každej diskusie o súčasnej kríze. Túto krízu vytvoril Joe Biden, ktorý bol predstaviteľom Obamovej administratívy pri využívaní Ukrajiny ako prostriedku na destabilizáciu Ruska.
Korporátne médiá vždy vodou na plyn pre štátny aparát a nikdy nie sú nebezpečnejšie, ako keď je národ vo vojnovom pozore. Práve teraz vláda Spojených štátov posiela zbrane na Ukrajinu. Človek by o tom ani nemusel tušiť kvôli neustálym odkazom o „smrtiacej pomoci“. Eufemizmy a úskoky sú potrebné z veľmi jednoduchého dôvodu. Všetci okrem washingtonskej vojnovej línie vedia, že vyprovokovať vojnu s Ruskom je mimoriadne nebezpečné.
Joe Biden ako miestokráľ Baracka Obamu pre Ukrajinu pokračuje tam, kde skončil. On a jeho nekompetentný tím pre zahraničnú politiku rozprúdili príbeh o pripravovanom ruskom útoku na Ukrajinu. V skutočnosti sú to USA, ktoré rozpútavajú vojnu tým, že provokujú Ukrajincov, aby začali boj, ktorý nemôžu vyhrať. V roku 2014 prevrat podporovaný USA priviedol k moci krajne pravicovú kliku. Obyvatelia regiónu Donbass na východe, prevažne etnickí Rusi, nechceli byť súčasťou novej protiruskej vlády a snažili sa o autonómiu. Výsledná vojna zabila približne 30 000 ľudí.
Teraz Bidenov tím, ktorý verejne urazil čínsku vládu a stiahol sa z Afganistanu bez toho, aby bol schopný zabezpečiť hlavné letisko, pristúpil k otvoreniu pandorinej skrinky a potencionálneho konfliktu s ďalšou svetovou jadrovou mocnosťou. Využívajú Ukrajinu v neuváženom úsilí k vyvolaniu niečoho, čo by mohlo viesť ku katastrofe.
K prevratu proti legitímnemu ukrajinskému prezidentovi v roku 2014 došlo čiastočne preto, že Rusi podcenili mieru odhodlania USA a NATO. Rýchlo sa však prebudili a Krymčania, ktorí sú väčšinou ruského pôvodu, hlasovali za opätovné pripojenie k národu, ktorého súčasťou boli do roku 1954. Snaha USA/NATO o zmenu režimu znamenala pre Ukrajinu vysokú cenu. Vďaka atlantickému zasahovaniu je teraz najchudobnejšou krajinou v Európe, ktorá nezíska sľubované členstvo v NATO ani EÚ. Zostáva pešiakom medzi dvoma veľmocami.
USA vyťahujú všetky dostupné možnosti hybridnej vojny. Celé mesiace tvrdili, že na hraniciach sú zhromaždené ruské jednotky pripravené na inváziu. Zapojili sa do diplomacie, ale len preto, aby sa pokúsili presadiť svoje ciele. Rusko trvá na záruke, že NATO nebude prenikať ďalej na východ a že budú odstránené rakety z blízkosti jeho hraníc. Francúzi a Nemci sú neschopní a robia to, čo chce Washington. Mali by tlačiť na Ukrajinu, aby dodržiavala Minskú dohodu II, ktorá si vyžaduje rozhovory so separatistickým regiónom Donbass.
Žiadna z týchto súvislostí nie je sprostredkovaná americkým občanom, ktorí žijú v nevedomosti riadenej republikánmi, demokratmi a ich priateľmi v korporátnych médiách. Republikánski senátori, ktorí chcú kandidovať na prezidenta, sa predbiehajú v nezmysloch o zastavení plynovodu Nord Stream II, o výstavbu ktorého požiadalo Nemecko, spojenec USA, Rusov. Zima sa blíži, a to doslova, a Európa potrebuje ruský plyn. Ale pokiaľ sa neprestanú podriaďovať šikane Strýčka Sama, skončia bez plynu.
Washington práve používa rovnaký trik, o aký sa pokúsili v Etiópii. Vyhlásil, že prichádzajú Rusi a dokonca ohlásili evakuáciu rodín personálu veľvyslanectva z hlavného mesta Kyjeva. Vazalské štáty Austrália a Spojené kráľovstvo nasledovali, no predstaviteľ Európskej únie namietalli: “Neurobíme to isté, pretože nepoznáme žiadne konkrétne dôvody.” Ukrajinská vláda, de facto kolónia USA, nebola nadšená a označila evakuácie za „predčasné“.
Ak pravá ruka nevie, čo robí ľavá, potom sa dá usúdiť, že sa hovoria veľké klamstvá. USA sa zdvihli na vlastnú päsť a teraz majú len o málo viac, než len nebezpečný rozruch ako dostať svojich vlastných spojencov do šíku.
Biden sám je súčasťou tohto problému, ktorý sám vytvoril. Na nedávnej tlačovej konferencii vyhlásil, že Rusko je na pokraji invázie, ale potom povedal, že malá invázia by napokon nebola taká zlá. Nie je jasné, či hovoril zo svojho obvyklého stavu zmätenosti alebo či to, čo povedal, myslel naozaj vážne.
Na druhej strane, Rusi určite myslia vážne to, čo hovoria. Keď sa minister zahraničných vecí Antony Blinken ponáhľa z Moskvy do Berlína, z Londýna do Moskvy, pričom si veci zdanlivo vymýšľa za pochodu, Rusi si stoja pevne za svojim a dávajú jasne najavo, že časy, keď boli prehliadaní, sú minulosťou. Najoddanejšie bábkové štáty ako Spojené kráľovstvo súhlasia s tým, čo chce Washington. Dá sa počítať s tým, že budú opakovať nezdrojovaný príbeh o ruskom pláne zvrhnúť ukrajinskú vládu alebo o niečom rovnako nezmyselnom. Niekto s najväčšou pravdepodobnosťou použije udalosti pod falošnou vlajkou na ospravedlnenie vstupu do vojny a namiesto toho bude tvrdiť, že tak urobí druhá strana. Výsledkom bude situácia, ktorá by mohla dopadnúť zle už pri najmenšej provokácii či dokonca pri pocite provokácie.
Americkí občania by mali jednoducho povedať NIE. Bidenova administratíva sa hlboko mýli, ak si myslí, že verejnosť má náladu na vojnu s inou jadrovou mocnosťou. Ak chcú, môžu muníciu a zbrane nazývať „smrtiaca pomoc“, no keď bude zápalka zapálená, nemôžu očakávať žiadnu podporu. A práve z tohto dôvodu môže začať ďalší zbytočný zorchestrovaný konflikt. Biden zlyhal takmer vo všetkých ohľadoch a v novembri čelí volebnej porážke svojej strany. Možno si myslí, že by ho mohli podporiť ľudia, ktorí neveria v jeho schopnosti alebo ochotu urobiť čokoľvek v ich mene.
Ak sa podarí odvrátiť nepriateľstvo, bude to vďaka silám mimo Bidenovho krvilačného nekompetentného tímu, ktorí väčšinu minulého roka strávil predpovedaním čínskej invázie na Taiwan. Nie je jasné, či sa začali nudiť alebo videli v Ukrajine jednoduchšiu cestu.
Nikto by sa týmito ľuďmi nemal nechať oklamať. Rusko a Čína sú si veľmi blízke, „lepší ako spojenci“, ako povedal Si Ťin-pching. Prečo by nemali byť? Obe krajiny sa chcú chrániť pred americkou agresiou. Ľudia v tejto krajine mali radšej veriť ruskej a čínskej múdrosti a skúsenosti. Ak si USA môžu robiť, čo chcú, potom je celý svet ohrozený. Toto vyhlásenie nie je hyperbola. USA odstúpili od desaťročia starých dohôd o jadrových zbraniach a teraz tlačia svet smerom k priepasti.
New York Times a Washington Post zohrávajú rovnakú úlohu, ktorú zohrali v roku 2003, keď USA napadli Irak. Zopakujú to, čo im hovoria hovorcovia (Washingtonu, Pentagonu) a budú straniť vojne. Ak niekedy existoval moment na oslobodenie sa od mediálnych dezinformácií, tak je to práve teraz. Nemajú čo ponúknuť okrem vojnovej propagandy a možno aj samotnej vojny.
Zdroj anglického originálu:
