Svetoznámy americký režisér a producent, neúnavný kritik západnej hegemónie, vojenských intervencií a militarizmu – Oliver Stone sa na sociálnej sieti Facebook vyjadril k ruskej vojenskej agresii na Ukrajine. Pomenoval chybné úsudky Moskvy, ako aj historický kontext a vyjadril obavy z konečnej konfrontácie medzi Spojenými štátmi a Ruskom.
“Hoci majú Spojené štáty na svedomí mnoho agresívnych vojen, neospravedlňuje to Putinovu agresiu na Ukrajine. Tucet krívd nerobí z inej krivdy spravodlivosť. Rusko sa pri rozhodnutí pre inváziu mýlilo. Urobilo príliš veľa chýb:
1) podcenenie ukrajinského odporu,
2) precenenie schopnosti armády dosiahnuť svoj cieľ,
3) podcenenie reakcie Európy, najmä Nemecka zvyšujúceho svoj vojenský príspevok do NATO, čomu odolávali asi 20 rokov; dokonca sa k spoločným opatreniam pridalo aj Švajčiarsko. Rusko bude od Západu izolované viac ako kedykoľvek predtým.
4) podcenenie rozšírenej sily NATO, ktoré teraz vyvinie väčší tlak na ruské hranice,
5) pravdepodobnosť začlenenia Ukrajiny do NATO,
6) podcenenie škody na vlastnej ekonomike a istotne aj vytvorenie väčšieho vnútorného odporu v Rusku,
7) posilnenie moci v radoch oligarchov,
8) zavedenie kazetových a vákuových bômb do hry,
9) a podcenenie sily sociálnych médií na celom svete.
Musíme sa však aj pýtať, ako mohol Putin zachrániť rusky hovoriaci ľud Donecka a Luhanska? Jeho vláda nepochybne mohla odviesť lepšiu prácu pri tom, ako ukázať svetu osem rokov utrpenia týchto ľudí a utečencov, a ako aj zdôrazniť nárast 110 000 ukrajinských vojakov na hraniciach Donecka a Luhanska, ku ktorému došlo ešte pred nahromadením ruského vojska. Lenže Západ má omnoho silnejšie kontakty s verejnosťou než Rusi.
Alebo sa možno mal Putin vzdať týchto dvoch provincií a ponúknuť 1-3 miliónom ľudí pomoc pri presídlení do Ruska. Svet by možno lepšie pochopil agresiu ukrajinskej vlády. Ale tiež som som si nie istý.
Teraz je však už neskoro. Putin sa nechal nalákať, padol do pasce nastraženej Spojenými štátmi a nasadil svoju armádu, čím spečatil tie najhoršie závery, aké môže Západ urobiť. Myslím si, že sa pravdepodobne vzdal Západu, a to nás viac ako kedykoľvek predtým, privádza bližšie ku konečnej konfrontácii. Zdá sa, že už niet cesty späť. Jediní, koho to teší, sú ruskí nacionalisti a légia ruských hejterov, ktorí konečne dostali to, o čom roky snívali, teda Biden, Pentagon, CIA, EÚ, NATO, mainstreamové médiá – a neprehliadnime Nulandovú a jej zlovestný neokonzervatívny gang v DC. Toto výrazne ospravedlní extrémnych jastrabov v očiach verejnosti. Poukázať na toxicitu ich politiky (Juhoslávia, Irak, Afganistan, Líbya, Sýria, rozširovanie NATO, porušovanie jadrových zmlúv, cenzúru a vynechávanie zásadných faktov v správach atď.) bude takmer nemožné. Poukazovanie na dvojité štandardy Západu, vrátane zlých krokov Kyjeva a Zelenského, bude doliehať k hluchým ušiam, keď opäť vyvodíme nesprávne závery.
Teraz bude jednoduchšie pošpiniť tých z nás, ktorí sa počas posledných dvoch desaťročí snažili pochopiť ruskú pozíciu. Pokúsili sme sa. Teraz však nastal čas, ako keď JFK a Chruščov čelili nebezpečnej situácii na Kube v októbri 1962, aby sa obe jadrové mocnosti vrátili od priepasti. Obe strany si musia zachovať tvár.
Toto nie je chvíľa, aby sa USA tešili. Ako veterán vojny vo Vietname a ako muž, ktorý bol svedkom nekonečného antagonizmu Studenej vojny, som presvedčený, že démonizácia a ponižovanie zahraničných vodcov nie je politikou, ktorá môže uspieť. Situáciu to len zhoršuje. Vyjednávania sú nevyhnutné, pretože čokoľvek sa stane v najbližších dňoch alebo týždňoch, nebezpečie konečnej vojny musí byť reálne akceptované a prejednávané. Kto to dokáže? Sú medzi nami skutoční štátnici? Možno Macron, modlím sa. Potrebujeme ľudí ako Metternich, Talleyrand, Averell Harriman, George Shultz, James Baker a Michail Gorbačov.
Obrovskou neviditeľnou tragédiou v srdci súčasnej doby je strata skutočného mierového partnerstva medzi Ruskom a USA, a áno, potenciálne Čínou, niet na to totiž dôvodu, okrem túžby Ameriky po dominancii. Idioti, ktorí neustále provokovali Rusko po skončení Studenej vojny v roku 1991, spáchali hrozný zločin proti humanite a budúcnosti. Spoločne mohli byť naše krajiny prirodzenými spojencami v najväčšom boji proti klimatickým zmenám. Vďaka svojim technickým úspechom, rozsiahlej vede, raketovej technike, ťažkom priemysle a najmodernejším, čistým jadrovým reaktorom, bolo Rusko veľkým priateľom človeka. Žiaľ, v tomto storočí človek zatiaľ nedokázal uvidieť ani dosiahnuť na hviezdy.”
