“Prezidentka vyzvala tiež na kritické rozlišovanie medzi faktami a propagandou. Pýta sa ľudí, či sú v tejto situácii ochotní uveriť tomu, že NATO alebo Ukrajina je agresor. Poukázala na to, že Rusko má pri hranici okolo 100.000 vojakov, kým Aliancia do 5000 vojakov.”
K tejto unikátnej argumentácii Čaputovej a jej práci s faktami som sa musel vrátiť. Nielen preto, že celé strašenie s vojnou a ruskou agresiou bol od počiatku blaf a propaganda, ktorá mala za cieľ zabetónovať výsostne protiruskú politiku Západu a vybičovať emócie obyvateľstva (hoc aj za cenu, že spravodajské služby a establišment urobia zo seba bláznov – veď to sa deje pravidelne, spomeňme si len na zbrane hromadného ničenia v Iraku či aféru Russia Gate), ale preto, aby som poukázal na reálne dáta, ktoré je nevyhnutné aj pre ďalší vývoj situácie (ktorým bude samozrejme ďalšie navyšovanie zbrojenia a posilňovanie vojenskej prítomnosti na východnej hranici) poznať a upozornil na nekompetentnosť hlavy štátu sa k podobným bezpečnostným a geopolitickým témam vyjadrovať.
Z vyjadrenia Čaputovej síce nie je zrejmé akú hranicu mala konkrétne na mysli, ale ak hovorí o 5000 vojakoch NATO, tak to bude celá východná hranica Aliancie s Ruskom. Odhliadnuc od toho, že Rusko malo svojich 100-tisíc vojakov 200 km od hraníc s Ukrajinou a nie Alianciou, faktom je, že multinárodné vojská NATO sú alokované na základniach v Poľsku, Lotyšsku, Litve a Estónsku skutočne o sile asi 4800 mužov a žien, no ich počet sa má z dôvodu “ruskej agresie” značne navýšiť.
Skutočná vojenská sila krajín NATO na celom “východnom fronte”, teda na hranici s Ruskom od Baltického po Čierne more však vyzerá nasledovne:
Národné sily členských krajín Aliancie
Estónsko: 6 5000 (34 500 celkovo)
Litva: 16 000 (42 000 celkovo)
Lotyšsko: 6 500 (29 700 celkovo)
Poľsko: 120 000 (152 000 celkovo)
Rumunsko: 67 000 (celkovo 132 000)
Bulharsko: 30 000 (33 000 celkovo)
Turecko: 425 000 (775 000 celkovo)
Národné sily spojencov NATO, ktoré zvažujú alebo žiadajú o vstup do NATO a hostia vojakov aliancie
Fínsko: 23 000 (317 000 celkovo)
Ukrajina: 200 000 (500 000 celkovo)
Zámorské sily členských štátov NATO pôsobiace vo východnej Európe a v oblasti Čierneho mora
Spojené štáty: Lotyšsko (500), Poľsko (4000), Rumunsko (900), Bulharsko (2500), teda celkovo asi 8000 amerických vojakov, ktorých počet sa z rozhodnutia Washingtonu aktuálne navyšuje o ďalších 8 500 jednotiek (3000 už pribudlo v Poľsku a Rumunsku). Permanentná sila americkej armády v Európe predstavuje v súčasnosti viac ako 70 000 vojakov, to len na okraj.
Veľká Británia: v celom regióne má asi 1150 vojakov, 350 vojakov a 100 ženistov pribudlo aktuálne v Poľsku a plán Londýna je počet vojakov zdvojnásobiť.
Skutočná sila NATO krajín na hranici s Ruskom teda činí 689 000 aktívnych vojakov (1 198 000 vrátane záloh a polovojenských jednotiek členov Aliancie v regióne) a vrátane Ukrajiny a Fínska, ktoré sú spojencami NATO (pôsobia tu vojaci Aliancie, prebiehajú spoločné cvičenia, výcvik a dodávky zbraní), je to 912 000 aktívnych vojakov (2 015 000 vrátane záloh a polovojenských jednotiek členov a partnerov Aliancie v regióne). Ak by sme z nejakého dôvodu brali do úvahy len sily “Európy a Zámoria” mimo druhej najsilnejšej armády Turecka, stále je to takmer 500 000 vs. Čaputovej 5000 vojakov NATO.
Toľko teda k tomu kritickému rozlišovaniu a faktom, ku ktorým Čaputová vyzýva. Tie totiž na rozdiel od jej absurdných vyhlásení hovoria jasnou rečou – Rusko má priamo na svojej západnej a južnej hranici viac ako 900-tisíc AKTÍVNYCH vojakov otvorene nepriateľskej aliancie NATO a jej najbližších spojencov (a to som nezarátal Gruzínsko – ďalšieho čakateľa na členstvo v Aliancii), čo nielen vysoko prevyšuje stály počet ruských vojakov celého západného (300-tisíc) a južného (70-tisíc) vojenského okruhu, ale prevyšuje to CELKOVÝ POČET ruských vojakov v aktívnej službe (850-tisíc).
Krajiny NATO majú pritom celkovo k dispozícii až 3 200 000 aktívnych vojakov a najmodernejšiu vojenskú techniku a zbrane, do ktorých len v roku 2021 “investovali” krajiny Aliancie 1,2 bilióna dolárov, čo je 25x viac než to, čo vynaložilo na zbrojenie Rusko. O celkovej ekonomickej sile (HDP), mocenskom vplyve (SWIFT, sankcie) a populácii krajín NATO vs. Rusko sa asi nie je nutné baviť. Zjavná výhoda Ruska je životný priestor, zdroj nerastných surovín a počet jadrových hlavíc.
Takže, aby som použil naratív Čaputovej – ste v tejto situácii ochotní uveriť tomu, že Rusko je agresor? Že predstavuje pre krajiny NATO či ich spojencov existenčnú hrozbu? Dáva to skutočne zmysel? Alebo je naozaj možné a predstaviteľné, že Moskva si z nás neuťahuje a nehľadá zámienky pre dobývanie susedov a likvidovanie západných demokracií, ale skutočne považuje rozširovanie NATO za porušenie sľubov z obdobia Studenej vojny a militarizáciu východoeurópskych štátov, a hlavne Ukrajiny za bezpečnostnú hrozbu?
Mali by sme slovám Čaputovej načúvať veľmi pozorne. Nie preto, že by mala nebodaj pravdu alebo pracovala s faktami, ale preto, aké názory prezentuje a akú agendu týmto sleduje. Mier, spolupráca, diplomacia, deeskalácia, demilitarizácia, obnova medzinárodných bezpečnostných dohôd, nová bezpečnostná politika svojprávnej Európy … nič z toho to totiž nie je.
Jej vyjadrenia sú teda buď výsledkom jej nekompetentnosti a popletenosti – čo je ten lepší prípad, fatálny však v následkoch – alebo cielenej manipulácie – či už premyslenej alebo naučenej – s faktami a emóciami obyvateľstva. Vo výsledku však, tak či onak, podporuje vojnovú propagandu, protiruskú hystériu a nenávisť, zasieva strach a predsudky, a pomáha presadzovať transantlantické geopolitické záujmy na úkor blaha vlastného národa a mieru v Európe. Rovnako ako viacerí ďalší promilitantní aktéri súčasnej vládnej koalície.
Navzdory značným medzerám v objektívnom rozpoznávaní reality a geopolitických súvislostí (čo aj sama priznala počas prezidentskej kampane), nemá problém spôsobom sebe vlastným urobiť z väčšiny obyvateľstva negramotných roľníckych hlupáčikov, ktorí naleteli ruskej propagande. A to vrátane odborníkov, sudcov, právnikov, akademikov a dlhoročných politikov, ktorým svojimi skúsenosťami, poznaním a prácou nesiaha ani po päty.
Slovenská prezidentka je odhodlaná zásadne sa postaviť za rozhodnutie väčšiny Ukrajincov za vstup do NATO, hoc by to aj znamenalo rovno vojnu s Ruskom (o nejakých právach 8 miliónovej ruskej menšiny na Ukrajine niet ani reči), no zároveň je schopná rýchlosťou blesku ratifikovať kontroverznú vojenskú dohodu s USA, napriek tomu, že väčšina obyvateľov Slovenska ju odmietla (nehovoriac o miestnych obyvateľoch dotknutých obcí a miest) a ešte väčšia časť je výsostne proti pôsobeniu cudzích vojsk na našom území. Touto bezbrehou aroganciou a opakovanou podporou vládnych prehreškov opakovane prispieva k masívnej polarizácii a frustrácii v spoločnosti. A v takmer ten istý moment, ľúbivou PR rétorikou, ktorá má prekryť jej výsostne polarizačnú a protiruskú líniu, vyzýva k porozumeniu, odbornosti a vysvetľovaniu. Ironickejšie to už hádam ani nemôže byť …
Zdroj dát:
https://www.globalfirepower.com/
https://edition.cnn.com/2022/02/10/europe/nato-troops-eastern-europe-map-intl-cmd/index.html
https://time.com/6147591/u-s-sends-3000-more-troops-to-europe-tells-americans-to-leave-ukraine/
https://www.teraz.sk/slovensko/caputova-slovensko-sa-rozprava-s-ukr/608724-clanok.html
