JASTRABI, KTORÍ SI ŽELAJÚ VOJNU S IRÁNOM, PRACUJÚ NA PLNÉ OBRÁTKY

93
Izraelský premiér Netanjahu po príhovore v americkom Kongrese rok 2015, zdroj: flickr.com

V rovnakom čase, keď minulý týždeň vo Viedni prebiehali rozhovory medzi USA a Iránom, bol na iránske jadrové zariadenie Natanz vykonaný kybernetický útok. Správy hovoria, že za útokom stála izraelská spravodajská služba Mossad a vyradil z chodu jadrové zariadenie len jeden deň po tom, čo Teherán spustil nové obohacovanie uránu v pokročilých centrifugách, a tiež deň na to, ako americký minister obrany Lloyd Austin v Izraeli hovoril o “trvalom a pevnom“ záväzku Spojených štátoch voči židovskému štátu.

Ide o posledný zo série izraelských útokov na Irán, zameraných na prekazenie jadrových jednaní. Minulé leto sa v Iráne odohralo množstvo výbuchov pripisovaných Izraelu, vrátane požiaru v areáli Natanzu. Uskutočnili sa v čase, keď boli americké voľby v plnom prúde a Biden sľuboval, že ak bude zvolený, vráti Spojené štáty k jadrovej dohode z roku 2015 (formálne známu ako Spoločný komplexný akčný plán alebo JCPOA), od ktorej Trump v roku 2018 odstúpil. V novembri 2020 izraelskí operatívci zavraždili popredného iránskeho vedca Mohsena Fachrizadeha v meste Absard neďaleko Teheránu. Ak by vtedy Irán reagoval, Spojené štáty mohli byť zatiahnuté do totálnej vojny.

Za zrušenie dohody lobovali aj izraelskí úradníci priamo v americkom Kongrese. V roku 2015 Netanjahu pricestoval do Washingtonu, aby vystúpil na spoločnom zasadaní Kongresu v snahe zastaviť pôvodné Obamove rokovania (o jadrovej dohode). Aktuálne má do Washingtonu pricestovať šéf Mossadu Yossi Cohen na stretnutie s najvyššími predstaviteľmi Bieleho domu a amerických spravodajských služieb a dúfa, že aj priamo s Bidenom a presvedčí jeho administratívu, že Irán tajil podrobnosti o svojom jadrovom programe, a preto nie je dôveryhodným partnerom. Je skutočne ironické, že toto obvinenie prichádza z krajiny, ktorá na rozdiel od Iránu jadrové zbrane skutočne má a odmieta zverejňovať akékoľvek informácie o svojom jadrovom programe.

Rovnako ako Izrael, aj mocná americká lobistická organizácia Americký izraelský výbor pre verejné otázky (AIPAC) sa snaží presvedčiť Bidena, aby sa nevracal späť k JCPOA. Minulý mesiac zorganizovali v Snemovni a v Senáte celopolitickú výzvu, ktorá žiada Bidenovu vládu, aby trvala na rozšírenej dohode, ktorá by zahŕňala taktiež obmedzenie vývoja iránskych rakiet, ľudské práva a aktivity Iránu v regióne. A pretože Teherán jasne zdôraznil, že rozšírená alebo doplnená dohoda nebude akceptovaná, bola takáto „rada“ jasným pokusom o prekazenie rozhovorov.

Neokonzervatívny think tank Nadácia pre obranu demokracií (FDD), ktorý počas i potom, čo Trump vystúpil z JCPOA, pracoval vo vnútri Trumpovej administratívy, neúnavne presadzuje vojnu s Iránom. Po tom, ako Spojené štáty neuvážane zavraždili iránského najvyššieho generála Qassema Sulejmáního, riaditeľ FDD Mark Dubowitz nadšene tweetoval, že smrť Sulejmáního bola “zásadnejšia než zabitie Usámu Bin Ládina”; a bývalý dôstojník CIA a kolega z FDD Reuel Marc Gerecht v relácii CNN, v rovnaký deň ako sa odohral výpadok jadrového centra v Natanze, vyjadril sklamanie nad tým, že Trump neviedol USA do totálnej vojny s Iránom.

Ďalšou skupinou, ktorá stojí proti dohode s Iránom sú Kresťania zjednotení pre Izrael (CUFI), jeden z najmocnejších proizraelských hlasov v Spojených štátoch. V marci 2021 CUFI vyzvala Senát, aby nepotvrdil Colina Kahla na najvyššiu politickú pozíciu v Pentagone, pričom tvrdila, že „Kahl je hájiteľ Iránu“, ktorý „pomohol napredovať katastrofálnej iránskej jadrovej dohode“. V reakcii na elektrický výpadok jadrového zariadenia v Natanze velebili Netanjahua tweetom: „,Boj s Iránom je kolosálna misia,“ tvrdí Netanjahu po výpadku energie v iránskom jadrovom zariadení.“

Iránski ľudoví mudžahedíni (MEK), ktorých USA v minulosti označovali za teroristickú organizáciu a sú známi svojimi atentátmi a bombovými útokmi, stoja zásadne proti americko-iránskym diplomatickým vzťahom. V marci 2021 sa niekoľko amerických senátorov zúčastnilo virtuálnej udalosti pripravenej Organizáciou iránsko-amerických spoločenstiev (OIAC), napojenou na MEK, požadujúc pokračovanie amerických sankcií a „zvrhnutie iránskeho režimu“. Medzi prítomnými demokratmi bol aj senátor Bob Menendez, vplyvný predseda Senátneho výboru pre zahraničné vzťahy.

Odporcovia iránskej dohody sa snažia udržať v platnosti drakonický múr sankcií, ktoré Trumpova vláda uvalila práve preto, aby budúcej americkej administratíve sťažila opätovný vstup do JCPOA. Tieto sankcie spôsobujú bežným Iráncom nesmierne utrpenie, vrátane nekontrolovateľnej inflácie a prudkého nárastu cien potravín a liekov. Podľa OSN tiež prispeli k „neadekvátnej a nepriehľadnej“ reakcii vlády na pandémiu COVID-19, ktorá Irán obzvlášť ťažko zasiahla.

Aj keď sankcie „boli úspešné“ v spôsobení škody iránskemu obyvateľstvu, stroskotali na rozšírení podmienok dohody, doviedli krajinu k zvýšeniu obohacovania uránu, negatívne ovplyvnili situáciu v oblasti ľudských práv a dostali USA a Irán na pokraj vojny, a to pri viacerých príležitostiach.

Práve preto nové kolo diplomatických jednaní povzbudilo toľko ľudí v Iráne i tých, ktorým na Iráncoch záleží. Izrael, AIPAC, CUFI, FDD, MEK, Menendez a podobní však pravdepodobne skôr dúfajú, že sa Irán uchýli k pomste, ktorú iránski predstavitelia požadujú ako reakciu na sabotáž v Natanze. Hoci sabotéri diplomacie dúfajú v násilnú eskaláciu, nezabúdajme – a dúfame, že s tým Irán súhlasí – že najlepšou pomstou by bolo práve oživenie dohody JCPOA.


Autorky: Ariel Gold je národnou spoluriaditeľkou a vedúcou analytičkou politiky pre Blízky východ v spoločnosti CODEPINK for Peace.
Medea Benjamin je spoluzakladateľkou organizácie CODEPINK for Peace a autorkou niekoľkých kníh, napríklad Inside Iran: The Real History and Politics of the Islamic Republic of Iran.

PRIDAŤ REAKCIU

Please enter your comment!
Please enter your name here