KROKY AMERICKÉHO PREZIDENTA SÚ AKTOM VOJNY A JEHO HROZBY PREDZVESŤOU VOJNOVÝCH ZLOČINOV

678
Donald Trump pri oznámení o odstúpení od jadrovej dohody s Iránom v máji 2018, zdroj: Wikimedia Commons

Šialenstvo amerického prezidenta sa stále stupňuje. Po tom, ako dal spáchať atentát na druhého najdôležitejšieho muža Iránu a potupil Irak vraždou významných veliteľov, ktorí sa veľkou mierou zaslúžili o porážku Islamského štátu a al-Kájdy, čím fakticky vyhlásil Iránu vojnu, Trump sa aktuálne prostredníctvom tweetov vyhráža, že v prípade iránskej odplaty dôjde k odvetným útokom na 52 cieľov na iránskom území, pričom sa otvorene odvoláva na 52 Američanov, ktorí sa počas vypuknutia iránskej revolúcie stali rukojemníkmi na americkej ambasáde.

Táto Trumpova zvrátená logika len potvrdzuje, že Spojené štáty stále trpia historickou krivdou, pošramotenou reputáciou a uboleným egom, a to je možno ten pravý dôvod 40 rokov trvajúcej nevraživosti voči Iránu, tvrdých ekonomických sankcií a vojenského i politického tlaku. Odplata. Odplata za vlastnú cestu, ktorú si Iránčania sami zvolili, keď odmietli ďalší imperiálny vplyv, obmedzovanie a vykorisťovanie bábkovým diktátorským režimom šáha Pahlavího. K tomu treba ešte prirátať obrovské nerastné bohatsvo tejto rozľahlej krajiny (zatiaľ v každej vojne išlo tiež o zdroje) a tiež záujmy najbližších spojencov USA na Blízkom Východe – Izraela a Saudskej Arábie, ktoré len nedávno volali po vojne s Teheránom, ktorý im napríklad zhatil plány na deštrukciu a radikalizáciu Sýrie. Šialenosť celej tejto “vojenskej logiky” Donalda Trumpa (a zrejme aj jeho poradcov) podtrhuje fakt, že všetkých 52 rukojemníkov bolo po 444 dňoch prepustených na slobodu výmenou za sľub, že sa Američania nebudú pliesť do iránskych záležitostí.

Čo by povedali naopak Američania, keby podobne chorú metódu a “symboliku” útoku chceli použiť Iránci? Napríklad 290 útokov na americké ciele za 290 mŕtvych civilistov, ktorí prišli o život pri zostrelení dopravného lietadla A300 v roku 1988 raketami vypálenými z americkej lode Vincenne. K tragickej udalosti je už len potrebné dodať to, že kapitán lode bol vyznamenaný vtedajším americkým prezidentom Bushom st. a Spojené štáty sa Iránu nikdy oficiálne neospravedlnili. Alebo aj iné číslo, napríklad 25-tisíc. Najmenej toľko Iránčanov bolo totiž zabitých bojovým plynom, ktorý použil zúfalý Saddám Husajn vo vojne proti iránskemu susedovi, ktorú inicioval v roku 1980, ktovie, možno práve na popud svojho vtedajšieho spojenca a dodávateľa zbraní – Spojených štátov amerických, ktoré nad použitím chemických zbraní proti Iránu ani nemrkli.

Tu však zvrátenosť Trumpovho tweetu nekončí. Americký prezident totiž nehovorí o zasiahnutí apriori vojenských cieľov, ale o “miestach vysokej dôležitosti a významu pre Irán a iránsku kultúru”. V tomto momente normálnemu človeku nabieha mráz po chrbte, pretože Donald Trump otvorene hovorí o vojnových zločinoch. Medzi tie patrí aj útok na životne dôležitú infraštruktúru (napr. dodávky vody), ale aj útok na kultúrne (či prírodné) dedičstvo, napr. stavebné pamiatky vysokej historickej, náboženskej, umeleckej či architektonickej hodnoty, ktorých je Irán plný a sú podstatným kultúrnym symbolom a odkazom islamskej kultúry, ale aj starobylej Perzie.

Tweet Donalda Trumpa o zasiahnutí 52 cieľov v Iráne zo 4.1.2020

Ak na militantné šialenstvo a vyjadrenia najvyššieho veliteľa americkej armády nedokážu patrične a jednoznačne zareagovať lídri tzv. slobodného sveta, ktorí sa tak často oháňajú hodnotami ako sloboda a ľudské práva, tak svoj hlas by mali pozdvihnúť obyčajní ľudia, aby dali jasne najavo, že Európania sú odporcami ďalších vojen, že odmietajú imperiálne princípy a militantné správanie, ktoré reprezentujú Spojené štáty, že podporujú spoluprácu s Iránom, dodržiavanie jadrovej dohody JCPOA a žiadajú zrušenie ekonomických sankcií zo strany USA.

Irán za posledných 100 rokov nevyprovokoval žiadnu vojnu a bol do jedinej vtiahnutý, a to americkým spojencom Saddámom Husajnom v 80-tych rokoch 20.storočia. Irán je jednou z najaktívnejších a najúspešnejších krajín v boji proti wahábistickému teroru, dávno pred Američanmi bojoval s radikálnym Talibanom, a práve pod vedením zavraždeného generála Sulejmáního úspešne organizoval šiítsky ozbrojený odpor a významnou mierou prispel k porážke al-Kájdy a Islamského štátu v Iraku a Sýrii. Revolučnou gardou cvičené šiítske milície v Iraku napr. pomáhali aj samotným Američanom pri pozemných útokoch pri bojoch o Mosul.

Ďalšie moje komentáre a aktuálne informácie môžete nájsť na mojej osobnej FB stránke Panteon

MATEJKO
Geopolitike a predovšetkým vojenským intervenciám sa venujem posledných 15 rokov, v rámci toho príležitostne prekladám články a videá geopolitického charakteru, s dôrazom na historický kontext a kultúrno-spoločenské súvislosti, ako aj na vplyv západnej hemisféry na zvyšok sveta. Posledných 6 rokov sa intenzívne venujem predovšetkým konfliktu v Sýrii, komunikujem s rôznymi nezávislými novinármi priamo zo Sýrie a o udalostiach informujem na FB stránke Sýrsky spravodaj Panteon. Som otec, cestovateľ, kultúrny antropológ, turista a environmentalista, angažovaný v komunálnej politike, ktorému nie sú ľahostajné ani udalosti a vývoj vo svete.

PRIDAŤ REAKCIU

Please enter your comment!
Please enter your name here