Humanitárni pracovníci a pozostalí obetí útokov z 11. septembra 2001 odsúdili oznámenie prezidenta Joea Bidena, ktorý sa rozhodol natrvalo zabaviť momentálne zmrazené afganské aktíva v hodnote 7 miliárd dolárov, aj keď ľudia vo vojne zničenej a chudobe sužovanej krajine trpia rozvrátenou ekonomikou, skolabovaným systémom zdravotnej starostlivosti a rozsiahlym hladomorom.
Podľa New York Times Bidenova administratíva čoskoro formálne oznámi plán dať polovicu zo 7 miliárd dolárov k dispozícii na vyplatenie právnych nárokov tým, ktorí prišli o rodinných príslušníkov 11. septembra, zatiaľ čo druhá polovica bude vyčlenená na humanitárnu pomoc pre afganský ľud.
Denník The Times s odvolaním sa na predstaviteľov oboznámených so záležitosťou uvádza, že Biden „vydá výkonný príkaz odvolávajúci sa na mimoriadne právomoci na konsolidáciu a zmrazenie všetkých 7 miliárd dolárov z celkových aktív, ktoré afganská centrálna banka uchovávala v New Yorku, a požiada sudcu o povolenie presunúť ďalších 3,5 miliardy dolárov do zvereneckého fondu na zaplatenie okamžitej humanitárnej pomoci a iných potrieb v Afganistane.”
Kritici však tento krok okamžite odsúdili ako krutý, keďže samotný afganský ľud nemal nič spoločné s teroristickými útokmi, ktoré sa odohrali pred viac ako dvoma desaťročiami – a že ľudia žijúci v jednej z najchudobnejších krajín sveta by nemali byť trestaní za teroristické činy malej skupiny jednotlivcov, z ktorých väčšina pochádzala zo Saudskej Arábie a ďalších štátov, a žiaden z Afganistanu. Keďže národ je na pokraji kolapsu, ekonómovia varovali, že trvalé zabavenie týchto prostriedkov, ktoré by inak mohli stabilizovať afganskú centrálnu banku, by znamenalo ďalšiu katastrofu pre národnú ekonomiku.
Kevin Martin, prezident americkej protivojnovej skupiny Peace Action, uviedol, že Bidenove motívy sú jasné, no navrhovaný krok administratívy je hlboko scestný.
„Aj keď je samozrejme pochopiteľné, že niektorí rodinní príslušníci tých, ktorí boli zabití pri strašných útokoch z 11. septembra, chcú spravodlivosť, finančné prostriedky patria afganskému ľudu, nie Talibanu,“ povedal Martin.
“[Biden] hovorí, že požiadajú sudcu, aby zriadil fond pre časť peňazí, ktoré sa v určitom okamihu použijú na humanitárne účely v Afganistane. Problém je však v tom, že viac ako 22 miliónov Afgancov čelí hladu práve dnes.”
Podľa Martina má Biden pravdu len z polovice. “Uvoľnenie polovice finančných prostriedkov na riešenie hladomoru a ekonomického kolapsu v Afganistane je správne, hoci oneskorené rozhodnutie, ale všetky peniaze by mali byť k dispozícii na tento účel,” povedal. “Správne monitorovanie zo strany centrálnej banky Afganistanu, nezávislej od Talibanu, a medzinárodných účtovných firiem, ktoré stále pôsobia v krajine, môže zabezpečiť, aby sa prostriedky dostali k zúfalým ľuďom a naštartovali krachujúce hospodárstvo.”
Komentátor New York Times Max Fisher vo svojom príspevku na sociálnej sieti v reakcii na správu novín v piatok uviedol , že „Afganci hladujú nie kvôli nedostatočnej pomoci, ale preto, že USA násilne vyprázdnili vládne pokladnice, čím vyvolali menovú krízu a zastavili vládne platy a služby. Tento krok je rozsudkom smrti pre nespočetné množstvo civilistov vrátane mnohých detí a nenarodených detí.“
Phyllis Bennis, riaditeľka Projektu nového internacionalizmu v Inštitúte politických štúdií, súhlasila s tým, že Bidenov krok by predstavoval bezohľadný a nespravodlivý prístup. Povedala tiež, že logika zabavenia majetku je rozporuplná.
“USA sa to snažia hrať na obe strany,” povedala Bennis. “Tvrdia, že Taliban nie je legitímna vláda Afganistanu, takže nedovolia vrátiť 7 miliárd dolárov afganského ľudu z Centrálnej banky USA do Afganistanu. Ale očividne je vláda Talibanu dostatočne legitímna na to, aby americkí predstavitelia mohli nariadiť, aby sa tie isté peniaze použili na splatenie toho, o čom USA veria, že ide o dlh Talibanu – to je rozsudok nariadený USA.“
Muska Dastageer, prednášajúca na Americkej univerzite v Afganistane, napísala na Twitteri: “Prezident najbohatšej krajiny na svete berie životné úspory obyčajných obyvateľov Afganistanu, jednej z najchudobnejších krajín sveta. A to po 20 rokoch ako americkí lídri zatvárali oči pred Afgancami, ktorí odsávali desiatky miliónov humanitárnej pomoci.”
Ako vysvetľuje Times , Biden sa rozhodol, že vláda USA „nebude namietať voči žiadnemu súdnemu rozhodnutiu venovať polovicu peňazí“ zabavených na urovnanie už existujúcich právnych nárokov rodín z 11. septembra. Ale dokonca aj niektoré rodiny tých, ktorí boli zabití pri útokoch z 11. septembra, tvrdia, že by bolo strašné, keby zvyšovanie utrpenia bežných Afgancov bolo cenou za urovnanie takýchto nárokov.
“Neviem si predstaviť horšiu zradu ľudí v Afganistane, ako zmraziť ich majetok a dať ho rodinám z 11. septembra,” povedal Barry Amundson, ktorý prišiel o brata 11. septembra pre Peaceful Tomorrows. “Zatiaľ čo rodiny z 11. septembra hľadajú spravodlivosť za svoju stratu prostredníctvom žalôb, obávam sa, že konečným výsledkom zabavenia týchto peňazí bude spôsobenie ďalšej škody nevinným Afgancom, ktorí už veľmi trpeli.”
Iní členovia 9/11 Families for Peaceful Tomorrows sa pre Common Dreams vyjadrili, že cítia to isté, a povedali, že rozhodnutie zhabať majetok bolo „groteskné“ a „nesvedomité“.
“Myslím si, že toto rozhodnutie je hanba,” povedala pre Common Dreams Leila Murphy, ktorej otec bol zabitý vo Svetovom obchodnom centre počas útokov.
„V čase, keď toľko Afgancov trpí v humanitárnej kríze, ktorú naša krajina pomohla vytvoriť, by sme mali urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli obyčajným Afgancom,“ povedala.
Murphyová povedala, že hoci súcití s ostatnými členmi rodiny, ktorí stále hlboko trpia a chcú spravodlivosť za svoju stratu, “odškodňovanie rodinných príslušníkov z 11. septembra vyhladovaním afganských rodín nie je spôsob, ako to urobiť.”
Podľa Bennisa, ktorý spolu s Davidom Wildmanom napísal knihu Ending the US War in Afganistan: A Primer, sa Biden chystá spustiť dlhotrvajúci právny spor o finančné prostriedky v čase, keď medzinárodné humanitárne skupiny, Organizácia Spojených národov a zdravotní experti varujú pred humanitárnou krízou – jednou z najhorších na svete, ktorá sa odohráva v reálnom čase v Afganistane.
“Bidenova administratíva tvrdí, že požiada sudcu, aby zriadil fond pre časť peňazí, ktoré sa v určitom okamihu použijú na humanitárne účely v Afganistane,” povedal Bennis. “Problém je však v tom, že viac ako 22 miliónov Afgancov čelí hladomoru dnes. A keďže prichádza krutá zima, milióny rodín budú čoskoro čeliť voľbe medzi teplom a jedlom, medzi riskovaním smrti svojich detí zamrznutím alebo hladovaním.”
V súlade s ďalšími kritikmi Bidenovho rozhodnutia Bennis povedal, že jednoducho neexistuje žiadne opodstatnenie trestať “deti a rodiny, ktoré nemali nič spoločné s hrozným zločinom spáchaným 11. septembra pred dvadsiatimi rokmi”.
Novinár David Klion reagoval na Bidenovo oznámenie, že po viac ako dvoch desaťročiach vojny a utrpenia, ktoré sa začali v roku 2001, “možno celú populáciu Afganistanu možno v skutočnosti považovať za obete 11. septembra”.
Zdroj anglického originálu:
