Saudská Arábia sa v období 2018-2022 stane súčasťou Komisie OSN pre postavenie žien v spoločnosti. Táto komisia sa venuje výhradne propagácii rovnosti pohlaví a posilneniu postavenia žien v spoločnosti.
Islamská monarchia nie je jedinou prijatou krajinou, ale ako jediná vzbudila odpor aktivistov zo skupiny UN Watch so sídlom v Ženeve. Ľudskoprávna organizácia UN Watch na zvolenie islamskej monarchie reagovala tvrdou kritikou. „Zvoliť Saudskú Arábiu na ochranu ženských práv, to je ako urobiť podpaľača šéfom požiarnikov v meste,“ napísal riaditeľ Hillel Neuera a dodal “Je to obsurdné”. “Každá saudská žena musí mať mužského opatrovníka, ktorý v jej mene robí všetky dôležité rozhodnutia, ovláda ženský život od narodenia až do smrti. Saudská Arábia tiež zakazuje ženám šoférovať auto.”
O zložení komisie rozhoduje 54-členná Ekonomická a sociálna rada (ECOSOC). Tá zvolila do Komisie pre postavenie žien v spoločnosti 13 nových členov, medzi ktorých sa dostali aj krajiny ako Alžírsko, Kongo, Irak, Japonsko, Turkmenistan, Ekvádor, Kórejská republika atď. Keďže je hlasovanie tajné, nie je možné zistiť, ktoré krajiny za Saudskú Arábiu hlasovali, faktom zostáva, že zo všetkých nových prijatých členov získala islamská monarchia najmenší počet hlasov (47 z 54). Riaditeľ UN Watch Hillel Neuer poznamenal, že jej zvolenie muselo odhlasovať aj 5 z celkovo 11 členských krajín EÚ zastúpených v rade.
OSN sa stala terčom kritiky vo vzťahu k Saudskej Arábii už niekoľko krát. V roku 2015 to bola pre mnohých neuveriteľná správa, že práve táto krajina sa postaví na čelo Rady OSN pre ľudské práva. O rok na to OSN zmenila rozhodnutie a poprela vlastné zistenia o vojnových zločinoch Saudskej Arábie v Jemene a stiahla krajinu, usvedčenú mnohými dôkazmi, z čiernej listiny štátov a skupín obvinených zo spáchania závažného násilia proti deťom. Koncom roku 2016 bola Saudská Arábia opäť zvolená za člena Rady OSN pre ľudské práva.
Okrem toho, že Saudská Arábia je na chvoste rebríčka rodovej rovnosti a je zodpovedná za vojnové zločiny v Jemene, je ľudskoprávnymi organizáciami najčastejšie kritizovaná za praktizovanie mučenia väzňov (vrátane bičovania a amputácie končatín), za trest smrti (150 popráv v roku 2016), kvôli obchodu s ľuďmi (pracovní otroci) a sexuálnemu otroctvu (mladé dievčatá z chudobných krajín), kvôli sektárstvu a náboženskej – štátnej ideológii, ktorá zakazuje iné náboženstvá, tiež za politických väzňov (politické strany sú zakázané) a práva LGBT ľudí (ktorým hrozí väznenie, telesné tresty, ale aj poprava).
